Milešovka inverzná

  

On-line kamera na Milešovke nás vypudila z postele a miesto výstavy a povaľovania v Prahe sme si vybehli na kopec. Cestou sa ale ukázalo, že nemáme šťastie ako pred dvomi rokmi a zo slnka a periny pod nami na vrchole nebude nič...inverzné mračná sa posunuli vyššie. Ešte pri výstupe nám protiidúci pán so stativom hovoril, že na lavičku už nesvieti, ale na veži ešte slnko je, ale kým sme tam vyliezli my už sa slnko dalo tušiť až nad vežou. Aj tak to stálo zato ! Krásna námraza s nadmorskou výškou hustla, hore bielo. Na budúce už ale na Milešovku v peknom počasí, aby sme videli i tie kopce okolo.

Cestou domov sme sa zastavili konečne v Litoměřiciach v Káva s párou. Krása, krása. Kaviareň v zrekonštruovanej bývalej železničnej budove. Do najmenšieho detailu. Vybrali sme si nedeľu, keď obsluhujú slečny v šatách. Vonku majú parnú lokomotívu a model železnice s litoměřickými pamiatkami. Litoměřice majú ďalšie plus. Pre nás to je oáza na severe, nechápem ako dokázali nezhyzdiť centrum a ani to tam nebliká herňami a večierkami. Po úbohom Milešove, kde je to typický opustený zmar a úpadok bývalej slávy... 

O Káve s parou som čítala v poslednom čísle Venkov a styl, ale pekne zdokumentované to má i Syroovka (my sme tam boli už potme). Lampy by som chcela všetky, i chodbu k záchodom...