piatok 12. decembra 2014

Druhý advent v Seiffen

 
 
 
 
 

Nakoniec sme sa rozhodli, že Regensburg, Drážďany i iné mestá nám už ostanú v advente nedostupné a vydali sme sa do osvedčeného Seiffen. Veľké mestá a davy nás asi začnú baviť až sa odsťahujeme z Prahy na samotu :-) 
Tretí krát v Seiffen a stále je čo objavovať. Mestečko leží hneď za hranicami v Krušných horách  nad Litvínovom a je známe od 18. storočia výrobou drevených hračiek. 

Navštívili sme skanzen. Nikde nikto a toľko krásy pre mňa. Hneď by som tam zostala. Nielen nádherné zariadenie do detailu pripravené, ale plno technických pamiatok, teda pračky, žehličky, mangle. Čo nie je funkčné dá sa vyskúšať na malom modele. Pre deti sa tiež najde niečo na hranie a hýbanie. Funkčný sústruh na vodný pohon z konca 18. storočia stále vyrába hračky, teda pán predvádza výrobu zvieratiek z drevených obručí, ktoré sa potom režú na kusy ako sýr a ručne dotvarujú, domaľujú. Výroba funguje naďalej v mnohých dielňach a domoch, všade je otvrené a dá sa nahliadnúť a nakúpiť. 
 
Ďalšia zastávka v muzeu hračiek. Tam je tiež stále čo objavovať. Vonku samé drevo a drevené hračky, biele svetlá a farebné lucerny. Stihli sme i orgánový koncert v kostole - prvý krát som ho videla zvnútra. Osemboký drevený biely. Len pri sviečkach. Bez slov. Asi Seiffen ostanem verná i ďalšie roky. I keď na zozname zostáva Budišín...

utorok 2. decembra 2014

Prvý advent

 
 

Vieme ako to je, choroby, kalamitné počasie, zhon na predvianočných vystúpeniach a je po advente. Nič nestihneme. Toho roku sme začali radšej hneď - adventné trhy na zámku v Nelahozevsi. V nedeľu koncert v najbližšom kostole. A veniec klasika, stále drží, stačí vytiahnúť z balkónu a sviečky kúpiť cestou z trhov. Lenivosť alebo ctnosť - nestresovať sa a robiť len čo nás baví ? Čiže utekať niekam preč z nepoprataného bytu a prázdnej chladničky...

piatok 28. novembra 2014

streda 26. novembra 2014

Milešovka inverzná


  



On-line kamera na Milešovke nás vypudila z postele a miesto výstavy a povaľovania v Prahe sme si vybehli na kopec. Cestou sa ale ukázalo, že nemáme šťastie ako pred dvomi rokmi a zo slnka a periny pod nami na vrchole nebude nič...inverzné mračná sa posunuli vyššie. Ešte pri výstupe nám protiidúci pán so stativom hovoril, že na lavičku už nesvieti, ale na veži ešte slnko je, ale kým sme tam vyliezli my už sa slnko dalo tušiť až nad vežou. Aj tak to stálo zato ! Krásna námraza s nadmorskou výškou hustla, hore bielo. Na budúce už ale na Milešovku v peknom počasí, aby sme videli i tie kopce okolo.

Cestou domov sme sa zastavili konečne v Litoměřiciach v Káva s párou. Krása, krása. Kaviareň v zrekonštruovanej bývalej železničnej budove. Do najmenšieho detailu. Vybrali sme si nedeľu, keď obsluhujú slečny v šatách. Vonku majú parnú lokomotívu a model železnice s litoměřickými pamiatkami. Litoměřice majú ďalšie plus. Pre nás to je oáza na severe, nechápem ako dokázali nezhyzdiť centrum a ani to tam nebliká herňami a večierkami. Po úbohom Milešove, kde je to typický opustený zmar a úpadok bývalej slávy... 

O Káve s parou som čítala v poslednom čísle Venkov a styl, ale pekne zdokumentované to má i Syroovka (my sme tam boli už potme). Lampy by som chcela všetky, i chodbu k záchodom...

nedeľa 16. novembra 2014

V Ústí n. L.






Urobili sme si výlet pre kúpenú poličku. Že navštívime miestne muzeum a vyhliadky na mesto. Des bes. V muzeu nie je žiadna stále expozícia o ústecku, i keď výstava Jak se žilo za Husáka bola tak akurát, aby dieťa prežilo. A Kája spieval...
Ale to mesto ! Trochu informácii ešte na výstave a potom doma googlovanie. Neskutočné vybúranie centra do revolúcie a následné zastavovanie ďalšími príšernosťami. Kostol obostavaný nákupným centrom. A lanovka na Větruši, tiež podivne dostavanú. 
Aspoň som objavila pekné stránky o architekture severu. 
http://www.usti-aussig.net/

Zaujal nás jediný dom. Fritz Lehmann,1928-1929, Dům Riunione s kavárnou Grand

pondelok 3. novembra 2014

Mozartovo Requiem a 20 rokov Hm...


Náš dušičkový program. Veľmi som o to stála, len čo s dieťaťom. Ešteže máme svetobežníčky sesternice, ktoré si k nám zaletia na jeden večer a anjela strážneho, čo nám to zariadi. Díky za au pair večer, spokojná bola celá rodina! 
Mozart v kostole sv. Jakuba bol veľkolepý, rovnako ako priestor chrámu. Mali by sme začať chodiť viac po pamiatkach. Len čo s otráveným dieťaťom, že... I sme chvíľu rozmýšľali, či po omši ešte ísť na Hm... Ale samozrejme to stálo za to ! Výborní ako vždy. I keď sa mi prieči postávanie na koncertoch s pivom v ruke a hájila som svoje obľúbené miesto v Akropoli - na schodoch vzadu, O. sa presvedčil, že postávanie pod pódiom ma tiež svoje čaro.

piatok 31. októbra 2014

Jesenné prázdniny












Zišlo sa nás viac a počasie prialo. Inverzia na horách, ktorú väščinou sledujem webovými kamerami z práce.  Eli milerada zostala s pracujúcou čatou a my sme sa mohli zničiť na hrebeňoch. I na výlet v dvojici došlo a nakoniec v trojici.