piatok 28. novembra 2014

streda 26. novembra 2014

Milešovka inverzná


  



On-line kamera na Milešovke nás vypudila z postele a miesto výstavy a povaľovania v Prahe sme si vybehli na kopec. Cestou sa ale ukázalo, že nemáme šťastie ako pred dvomi rokmi a zo slnka a periny pod nami na vrchole nebude nič...inverzné mračná sa posunuli vyššie. Ešte pri výstupe nám protiidúci pán so stativom hovoril, že na lavičku už nesvieti, ale na veži ešte slnko je, ale kým sme tam vyliezli my už sa slnko dalo tušiť až nad vežou. Aj tak to stálo zato ! Krásna námraza s nadmorskou výškou hustla, hore bielo. Na budúce už ale na Milešovku v peknom počasí, aby sme videli i tie kopce okolo.

Cestou domov sme sa zastavili konečne v Litoměřiciach v Káva s párou. Krása, krása. Kaviareň v zrekonštruovanej bývalej železničnej budove. Do najmenšieho detailu. Vybrali sme si nedeľu, keď obsluhujú slečny v šatách. Vonku majú parnú lokomotívu a model železnice s litoměřickými pamiatkami. Litoměřice majú ďalšie plus. Pre nás to je oáza na severe, nechápem ako dokázali nezhyzdiť centrum a ani to tam nebliká herňami a večierkami. Po úbohom Milešove, kde je to typický opustený zmar a úpadok bývalej slávy... 

O Káve s parou som čítala v poslednom čísle Venkov a styl, ale pekne zdokumentované to má i Syroovka (my sme tam boli už potme). Lampy by som chcela všetky, i chodbu k záchodom...

nedeľa 16. novembra 2014

V Ústí n. L.






Urobili sme si výlet pre kúpenú poličku. Že navštívime miestne muzeum a vyhliadky na mesto. Des bes. V muzeu nie je žiadna stále expozícia o ústecku, i keď výstava Jak se žilo za Husáka bola tak akurát, aby dieťa prežilo. A Kája spieval...
Ale to mesto ! Trochu informácii ešte na výstave a potom doma googlovanie. Neskutočné vybúranie centra do revolúcie a následné zastavovanie ďalšími príšernosťami. Kostol obostavaný nákupným centrom. A lanovka na Větruši, tiež podivne dostavanú. 
Aspoň som objavila pekné stránky o architekture severu. 
http://www.usti-aussig.net/

Zaujal nás jediný dom. Fritz Lehmann,1928-1929, Dům Riunione s kavárnou Grand

pondelok 3. novembra 2014

Mozartovo Requiem a 20 rokov Hm...


Náš dušičkový program. Veľmi som o to stála, len čo s dieťaťom. Ešteže máme svetobežníčky sesternice, ktoré si k nám zaletia na jeden večer a anjela strážneho, čo nám to zariadi. Díky za au pair večer, spokojná bola celá rodina! 
Mozart v kostole sv. Jakuba bol veľkolepý, rovnako ako priestor chrámu. Mali by sme začať chodiť viac po pamiatkach. Len čo s otráveným dieťaťom, že... I sme chvíľu rozmýšľali, či po omši ešte ísť na Hm... Ale samozrejme to stálo za to ! Výborní ako vždy. I keď sa mi prieči postávanie na koncertoch s pivom v ruke a hájila som svoje obľúbené miesto v Akropoli - na schodoch vzadu, O. sa presvedčil, že postávanie pod pódiom ma tiež svoje čaro.